^Hore

foto1 foto2 foto3 foto4 foto5

CB-PMR

RádioClub Pajštún

Je teplo...TEplo...TEPLO!

Šliapeme na Kobylu a renegát Vodník vraví, že odmieta ísť turistickým ráznym krokom. Tak nahodí ľahučké, pohodové tempo, ktoré nemám najmenšiu šancu udržať. Srdce mi búši a dych hvízda.

Tu je vidieť moja deformácia z bajku. Do kopca totiž pridávam džús, ale na rovine automaticky zvoľňujem tempo. Hore som už mokrý ako myš. Vodník sa ani nezadýchal. Hneď vylezie na akúsi pofidérnu konštrukciu a už zostavuje build.

IMG_2338.JPG

O chvíľku som hore aj ja a stojím priposratý na sústave zo zvarených EL. Ja s výškami nie som kamarát, ale Vodník, čo robil pavúčieho muža sa v duchu len smeje. Kuk na hodinky a smiech ho prejde. V hlave mu šrotí: „ dofrasa, nemá to začať o 22:00?!...Prečo som si myslel, že ôsmej? „ Je ešte len kúsok po siedmej hodine a my sme nedoniesli to podstatné. Špekáčiky. Vinník je hneď jasný. Rado Dúbravka točil stále čosi o ôsmej. Má sa ozvať zo Zoboru spolu s Lenkou. Neva, zatiaľ zlezieme a pokecáme. Vodník ma ponúkne mrkvou a na chvíľu prejdeme do režimu zajac.

   _     _
  ( |\  //|
   \|\\//\|
     /66\
    ((_v.)
     > "<  

Predpoveď vyzerá všelijako, uvidíme. Vodník vysvetľuje čo a ako, keďže mám PMR panenskú blanu a na takejto akcii som sa ešte nezúčastnil. Zisťujeme, že okrem podobnej fizimilišky (rozumej vzhľad) máme aj celkom podobné záujmy. Mimo vysielania samozrejme. Odrazu prichádza nejaký cyklista a to je kritický zlom celej expedície. Zrejme ho prenasledovalo krvilačné mračno, pretože od toho momentu sa nezbavíme nového agresora -KOMÁRE. Poskakujeme a mlátime sa všade. Rýchlo na konštrukciu, hore fúka a komára tam niet. Čas rýchlo beží, stmieva sa a mierne zosilnie vietor. Sfúkne mi čapicu (dofrasa). Idem dolu. Režim plížením, plazením vpřed nepomáha a tí hajzli sa na mňa hneď vrhnú. To snáď nie je pravda, koľko ich tu je. Schmatnem čapku a letím hneď hore.

Blíži sa to. Začiatok štafety aj búrka. V prípade bleskov máme náhradný plán schovať sa v troskách starej raketovej základne. „Je kanál voľný? „ :  ozýva sa ktosi. "Rádiový KĽUD" dostáva odpoveď. Začíname. Squelch na 0 a už to rachoce. Rátame koľko ich je pred nami, ktorého chytíme ako prvého. 10 minút... nič. 20 minút...nič. Vodník vie svoje. Naši českí bratia radi vykecávajú, prvá lajna musí fičať....ale nič nefičí. Chrrrrrr.....vrrrrrvvv....crrrrrr...

...a už to ide.

IMG_2354.JPG

Každým stanoviskom sa zlepšuje príjem. Našťastie bolo pokrytie niektorých lokátorov dostatočné, aby sa dalo v prípade potreby urobiť „relátko“, čo bolo aj potrebné. Indián nám po polhoďke predal štafetu a svoju repliku dal Vodník ako prvý. Rado z klubu na Zobore ho pobral a snažil sa predať Štafetu na Joža Radara ten sa však nehlásil. Rado sa zúfalo pokúša, ale ani ťuk. Vstupuje do toho vodník a ostatný kolegovia nech Joža preskočí...Rado sa tvrdohlavo nevzdáva. Má výdrž ako správny požiarnik. Odrazu sláva! Jožo Radar na príjme. (pod čiarov uvediem dôvod, mal naladený nesprávny kanál) Štafeta sa rýchlo obracia. Bleskovo odrapocem pár informácií. Mám súcit s kolegami, ktorých už zasiahla búrková fronta. Nechcem to zdržiavať a ako sa neskôr ukázalo zapracoval aj šiesty zmysel. Štafeta úspešne pokračuje až na hranicu počuteľnosti. Mňa už hrdzavé železá režú do podrážok. Mimochodom tá Vodníkova sa už odporúčala a ulomila v polovici.

Napriek tomu mu to nedá, bodli by nejaké DX. Zúfalo sa snaží. Pocit ohrozenia zatiaľ nemá. Je otočený ku mne. Za chrbtom som mu napočítaval dvadsiaty tretí blesk a radšej prestávam rátať. "Neboj sa, ešte je to ďaleko" povie vetu, ktorá ma podozrivú ašpiráciu na Darwinovu cenu... Nakoniec to vzdávame a ideme dolu. Je stále sparno. Vykopne ma pri baráku a je po akcii.

 P.S.: Pol hodinu na to sa priženú čerti, cez súvislú vrstvu vody nie je poriadne ani vidno a hrom naháňa blesky ako mládenec baby o svätojánskej noci. Byť hore...prehodnotím svoje pocity o akcii. Takto môžem len konštatovať, že to bolo cool. Nabudúce budeme snáď celý klub.

73