^Hore

foto1 foto2 foto3 foto4 foto5

CB-PMR

RádioClub Pajštún

Murgas_PD2016-final.jpg
 
Po absolvovaní LPD v Českých Jeseníkoch som chcel vybrať na Slovenský závod CB Letný Deň kótu, ktorá by bola kompromisom pre všetkých členov našej výpravy.
Po krásnej prechádzke v Čechách, ktorá ale trvala viac ako tri a pol hodiny s viac ako tridsiatimi kilami na chrbtoch, sme chceli trošku zvoľniť, a preto som pokukoval po kóte , ktorá by bola relatívne ľahko dostupná, kde bude dostatočný priestor na rozloženie stanov , kde bude dosť dreva a možnosť opekania a v neposlednom rade dobrý výhľad na naše krásne Slovensko. Už od začiatku premýšľania o kóte som poškuľoval po Veľkej Homole  z dôvodu , že je tam 21m vysoká a hlavne drevená rozhľadňa. Okrem benefitu samotnej rozhľadne toto miesto spĺňalo všetky požadované atribúty. Na internete som hľadal nejaké doterajšie skúsenosti s vysielaním z tejto kóty a čuduj sa, našiel som. Chlapci z Exp. Survival túto kótu použili v roku 2010 na CBPD ,ale čo ma veľmi prekvapilo, v popise denníka uvádzali, že vybrali nevhodnú kótu a ich počet spojení to mu tak aj nasvedčoval. Na Veľkej Homole som bol x- krát a veľmi som sa s ich názorom nestotožňoval. V živej pamäti som mal neuveriteľný výhľad a okolité kopce , ktoré skôr bránili vo výhľade na ČR, čo v rámci tejto súťaže  bolo pre nás menej podstatné. Ja osobne nie som veľmi súťaživý a vo výbere kóty skôr zohrala rolu drevená rozhľadňa , ktorá ponúkala  priestor 21m nad zemou a mohol som dokonale otestovať naše vybavenie. Takže  kóta bola jasná :) .

Prišiel deň D (12.8.) , keď sa všetci dohovoríme čo ,kedy o koľkej a kde. So smútkom príjímame správu, že Andrej-Dúbravka a Major Houlihamová pre pracovné povinnosti nebudú môcť absolvovať súťaž s nami. So správy sa otraseme protisprávou od URA16 ,že berie náhradníčku Wubku-Dúbravka , čo je mimochodom jeho parťáčka aj v občianskom preukaze :).   

Prišiel deň X (13.8.) ! Rado-Dúbravka mi telefonuje , že už ma čaká pred domom. Na tom by nebolo nič zvláštne ,keby to nebolo o hodinu skôr a na inom mieste, ako sme sa dohovorili :). Absencia WhatsAppu  v mobile teda u Rada spôsobila hneď počiatočné zmätky. Volám Urovi ,že  je zmena plánu a že sa ide cez Pezinskú Babu, lebo Rado je už u mňa. Takže stretnutie mimo plánu o 14-tej u mňa. Dobaľujem posledné veci do batohu, kým mi moja milovaná manželka sevíruje obed. O chvíľku telefonát od Uru ,že už vyrazil a keďže ovplýva šiestym nezmyslom, pýtal sa na cestu ku mne :).  To, že sa vydal ku mne so šiestym nezmyslom opačnou cestou, bolo v pohode, ale že vyštartoval tak isto o hodinu skôr ,bolo už na silvestrovské vysielanie :D. Nevadí, nenecháme sa predsa odradiť malými neúspechmi :) . Po desiatich telefonátoch som si teda začal vychutnávať obed. Rado v mojej obývačke posrkával kávu a Ura aj s Wubkou skočili preveriť gastronomické zariadenia u nás v mestečku. Pred odchodom som poprosil ešte môjho syna Maťka, aby našiel pre mojich kolegov čiapky. Jednu baretku a druhú špicatého kulicha! Na harmonike im zahrám neskôr! :).
O druhej teda vyrážame a rútime sa prvou kozmickou cez Pezinskú Babu , kde našu pozornosť preverili  dve srnky. Našťastie sa to obojstranne obišlo bez újmy. Na Zochovu chatu dorážame  s luxusným medzičasom. Povybaľujeme vercajch a poďho do kopca. Potom ako sa slniečko celý deň schovávalo ,vykuklo v ten správny okamih. Bolo síce teplejšie, ale romanticky. Cca za hodinku sme už stepovali pod rozhľadňou a dopĺňali tekutiny. Cesta nebola nejako namáhavá a ani únavná. Jediný stupák bol 200 m k samotnej rozhľadni ,čo je popri iným našim výletom úplný luxus :) . 

Aj keď sme mali celkom dobrý medzičas pod rozhľadňou ,tak sme začali narážať na prvé problémy čo sa týka rozloženia základného tábora a samotného operačného strediska :).  Montáž antén sťažoval v prvom rade neutíchajúci záujem turistov o prenádherný výhľad z rozhľadne. Keďže je na rozhľadni obmedzený priestor, montáž bola komplikovaná. Ešte viac samotnú montáž a všeobecne existenciu na najvyššej časti rozhľadne skomplikovali akési mravce s krídlami , ktoré sa vrhali na ľudí v úžasných húfoch a snažili sa človeku natlačiť do všetkých otvorov. Po dlhominútovej montáži nášho čierneho piráta sa púšťame do vysielania s 45- minútovým oneskorením, a to pre istotu o poschodie nižšie  kvôli spomínanému hmyzu.  Nemôžem nespomenúť príjemné spestrenie začiatku vysielania , o ktorý sa postarala návšteva Jana-Vrakuňa . Jano nás nečakane prekvapil svojou návštevou a robil nám morálnu podporu.

Takže so 45- minútovým oneskorením sa púšťame do súťaženia. Začiatok preberá Rado-Dúbravka, ktorého neustále preskakujú davy turistov. Ja zatiaľ s Urom uchytávam drátovku. S príchodom západu slnka miznú turisti a na naše veľké potešenie aj okrídlení mravci.  Je konečne čas  presunúť sa na najvyššie poschodie. Po čase  sa všetci prestriedame za mikrofónom a po 20-tej hodine usúdime, že je čas  na doplnenie kalórii ,a tak sa vydáme dole k opekanisku, kde ešte dohorieval ohník po odchádzajúcich turistoch. Opekáme popri družnej debate , panuje dobrá nálada. Ale nie každý dokáže oddychovať. Rado Dúbravka je ako terminátor a po vypnutí CB prechádza na PMR a vykrikuje do sveta. Takže zatiaľ čo sa my napchávame diétnou slaninkou, on plní denník.....proste nezmar! :).

DSC_4998.JPG

Po hodinke opekania sme opäť vyliezli hore a zisťujeme skutočnosť, že vietor naberá intenzitu, s ktorou sme neboli príliš stotožnení. Prehadzujeme cez horné poschodie celtu a špagátmi ju prichytávame o rozhľadňu. V priebehu večera a noci sme ale prišli na to, že tento počin bol viac kontraproduktívny. Síce na nás a ani do mikrofónu nefúkalo, ale praskot a šuchot celty výrazne narúšal nie len odposluch, ale aj audionahrávku. 
Spojenia sa celkom sypali. Zo začiatku sme poberali bližšie kóty do 50 km, postupom času sa pásmo začalo otvárať. Podvečer ešte zmätok v éteri vyvolala expedícia Viking, ktorá sa na svojej ceste hlásila z estónskeho Tallinu. Začala elektromagnetická vojna a volačky lietali éterom. Samozrejme sme sa pokúsili zopár krát zakričať náš názov expedície, ale pretlak bol enormný a keďže nepatríme zrovna k tým najsúťaživejším, prešli sme radšej k loveniu na prízemnej vlne. Ako sa začala blížiť polnoc, pásmo sa otváralo a na našu radosť sme sa začali dostávať za 300km. Ako prvé a aj top spojenie bolo na západné Čechy Tomáš Mobil Roudnice 367 km. Keďže si vedieme denník v papierovej forme, ešte sme ani netušili, o aké ide pekné spojenie, ale lokátor JO60 už čo to napovedal. Po polnoci to konečne prišlo a započuli sme Exp. Helokošice. Na tomto spojení sa výrazne podpísalo ich HBčko, čo sme mali možnosť dokonale porovnať, keďže o kus ďalej bola Exp. Svište a tú sme urobili len s odratými ušami. Prekvapivým zistením bolo, že na Helokošice som sa dostával lepšie drátovkou ako pirátom. Proste ¼- kový diagram zaberal viac. Skoré ráno sme zakončili spojením s  Michalom Svidník 313km, čo bol náš slovenský top. Nádherné spojenie za 46-55!
Tesne pred druhou sme to pre prázdnotu v éteri zabalili a uznali sme, že bude múdrejšie sa aspoň na 2-3 hodinky vyspať. Zaliezli sme do stanu a za hlučného praskotania celty sme sa pokúšali zaspať. Podarilo sa :). Ráno nás zobudil budík a už o piatej sme boli zase hore. Panoval kľud a prázdny éter.

Postupne sa ozývali domasedi a aj ostatné expedície a priali sme si dobré ráno.  Dočkali sme sa! Prišlo to, čo máme na týchto akciách najradšej.Východ slnka. Ukázala sa nám nádherná scenéria zaliata prvými slnečnými lúčmi pretkávaná lokálnymi inverziami, doprevádzaná štebotom vtákov. Popíjame horúcu kávu a vychutnávame si zážitok. Vždy hovoríme, že aj keby sme mali čo len jedno spojenie, tak za tento moment to stálo! Ďalej sa už nejaké zázraky neudiali, akurát niekoľko pokusov na Ženju Doneck (išiel jak delo 59) . Prečkali sme do 9:00 s pár rannými spojeniami. Do éteru sme poslali rozlúčku, srdečný pozdrav a začali sme baliť. Malé raňajky, víťazné foto a poď ho domov. S odstupom času a po vyhodnotení denníka môžeme usúdiť, že Veľká Homola je nielen krásna kóta, ale je to aj kóta , ktorá ponúka dobré podmienky na vysielanie. 
Akciu hodnotíme za veľmi vydarenú. Z hľadiska počtu spojení sme dodržali náš štandard, ktorý bol 75 spojení s priemerom 105km/ spojenie, a to aj napriek príliš aktívnej ionosfére vďaka ktorej sa dali realizovať spojenia do Veľkej Británie, Holandska, Nórska a ráno aj Ruska (otravný Thomas-Birmingham krákal celú noc! :) ) ,ktorá ale zároveň vytvárala veľké QRM. Zopár expedícii sme na moje prekvapenie nepobrali ( nap. Exp. Jeleň), ale aj to k tomu patrí. Sme veľmi radi, že sme sa mohli pridať a zúčastniť akcie tohto druhu a tým posilniť rady aktívnych cb rádioamatérov. Vyzerá to tak, že tento ročník prekoná viaceré rekordy a sme o to radšej, že cb ako také začína naberať znova na popularite. Všetkým zúčastneným ďakujeme za spojenia a dúfam, že sa takto onedlho v éteri zase stretneme. Špeciálne ďakujem Paľovi Bratislava za prenechanie priestoru  a naše nasmerovanie na Exp. Helokosice. Samozrejme veľké vďaka patrí aj organizátorovy, ktorý dokázal namotivovať  toľko ľudí do súťaže.

Dopočuia priaťelia
73.